Inteligencia je abstraktný výraz, ktorý pomenúva spracovanie vedomostí na kvalitatívne vyššej úrovni, s čím súvisí logické myslenie, dedukcia či indukcia v myslení, analyzovanie, ale aj systematizovanie nadobudnutých vedomostí. To bola charakteristika ľudskej inteligencie, no čo tá umelá? Reč nie je o ničom inom, ako o inteligencii, ktorú využívajú počítače a tým nahrádzajú ľudské rozhodnutia a názory.

Cieľom umelej inteligencie či inak povedané umelého intelektu je preniesť využívanie vedomostí ľuďmi na neživé organizmy alebo akési napodobňovanie ľudského myslenia a riešenia problémov strojmi. Stroje by mali simulovať nielen ľudské myslenie, ale aj správanie, analýzu získaných informácií a snažiť sa čo najviac priblížiť k reálnemu mysleniu človeka.

Názory na umelú inteligenciu sa naozaj rôznia, pretože na jednej strane sa môže naprogramovanému neživému systému podariť vyriešiť problém alebo plánovať ako človek, no na strane druhej je nevyhnutne potrebné mať naprogramované sledy v myslení krok po kroku, zadané príkazy musia byť jednoznačné, nakoľko počítač nie je schopný rozlišovať racionálne medzi niekoľkými možnosťami.

Umelá inteligencia však zahŕňa aj iné činnosti, ktorými disponuje. K nim napríklad patrí rozpoznávanie ľudskej reči (využíva sa pri zapisovaní človekom vydávaných zvukov), e-learning (učenie prostredníctvom počítača) či hranie hier (ak je prítomný len jeden hráč a proti nemu ako súper stojí stroj).