Slovenské národné divadlo je kultúrnou inštitúciou, na ktorú môžu byť Slováci právom hrdí. Jeho história siaha do obdobia roku 1920, teda po vzniku prvej česko-slovenskej republiky a so svojimi tromi zložkami si udržuje status kvality a vysokej úrovne. Súčasťou divadla je činohra, opera a balet.

Už v roku 1919 sa zrodila myšlienka na založenie divadla ako prvok pre rozvoj kultúry vo vtedajšom Česko-slovensku a je prekvapivé, že už o rok neskôr uviedli všetky tri zložky Slovenského národného divadla svoje prvé predstavenia. Opera SND sa po prvý raz predstavila s prevedením diela Bedřicha Smetanu, českého skladateľa, Houbička, ktorá bola odohraná verejnosti už tretieho marca 1920. Druhá zložka divadla, činohra, nenechala na seba dlho čakať a hneď na druhý deň sa predstavila s hrou Mariša od autorov Aloisa a Viléma Mrštíkovcov. Balet, ako posledná zložka, časovo trošku zaostala, a svoju prvú hru odprezentovala 19. mája 1920. Bol to balet autora Léa Delibesa, Coppelia.

Je pravdou, že väčšina odohrávaných diel bola v češtine, keďže bola značná absencia nielen slovenských hercov či spevákov, no chýbali aj slovenské preklady, prepisy a scenáre. Práve pre tento fakt bolo prvé predstavenie v slovenskom jazyku, jednoaktovky Jozefa Gregora-Tajovského, odohrané až v máji roku 1920.

V súčastnosti je typ Slovenského národného divadla repertoárový, a teda má vo svojej ponuke bohatý a široký repertoár, ktorý je rozširovaný, inovovaný a obmieňaný. Od roku 2007 sa celé divadlo presunulo z viacerých budov do jednej, Novej Budove SND, ktorá sídli pri Dunaji v Bratislave. Pravdou je, že kultúrne cítenie vedenia divadla nedovolilo úplne zabudnúť na historickú budovu, v ktorej bolo odohraných množstvo premiér i repríz divadelných predstavení. Táto budova má bohatú históriu, pretože na jej mieste stálo už od roku 1776 mestské divadlo, postavené gréfom Jurajom Czákym. Od presťahovanie SND do Novej budovy sa bude striedavo v starej budove odohrávať pár inscenácií z opery, činohry i baletu.

Foto: pixabay.com