Renesančné umenie, obdobie v umeleckej evolúcii od 14. do konca 16. storočia, bolo jednou z etáp v procese vývoja novodobého umenia a je veľmi úzko spojené aj s renesančnou kultúrou. Renesančné majstrovstvo sa prejavilo predovšetkým v Taliansku, kde akosi oslabilo dominantnosť gotického umenia. Avšak, ani renesancia nebola v celom svojom trvaní jednotvárna, no mala určité obdobia, ktoré sa vo viditeľných znakoch líšili.

Renesančné umenie sa zameriava na ľudskú osobnosť, podstatu a snaží sa spojiť vedu s výtvarnými dielami. Ľudské telo bolo chápané a uznávané ako zdroj inšpirácie umelcov. Renesancia, čo v preklade znamená znovuzrodenie či obrodenie, bola príznačná svojou nadväznosťou na obdobie antiky, no najväčším napodobňovaným vzorom sa stal starogrécky filozof, najväčší žiak slávneho Sokrata, Platón.

Je známe, že obdobie umenia renesancie sa spája s humanizmom, ktorý bol hlavným duchovným východiskom pre renecanciu, čo je pozorovateľné na dielach pochádzajúcich z tohto obdobia. Prevládajúcim názorom tejto doby a významný prechod myslenia nastal práve v poňatí sveta, ktorý sa z teocentrického, čiže v centre pozornosti bol Boh, zmenil na antropocentrický, ktorý do svojho hlavného záujmu začal stavať človeka.

Typickým znakom diel pochádzajúcich z tohto obdobia je dokonalosť a nerozpoznateľnosť s originálom. Ústrednými motívmi a objektmi záujmu boli predovšetkým biblické postavy, no objavujú sa aj postavy z mytológie. Veľkou zaujímavosťou je, že Bohovia boli zobrazovaný ako obyčajný ľudia, pretože človek sa považoval ako stvorenie na obraz boží.

K najvýznamnejším umelcom renesančnej doby nepochybne patria Michalangelo, Leonardo Da Vinci či Tiziano. Umelci si vážili a patrične aj zdôrazňovali krásu ľudského tela, čo je možné vidieť na dokonalých detailoch zobrazenia osobností na ich dielach. Snažili sa presne vyjadriť podstatu človeka a dodať mu aj nejaký duševný charakter. Či sa im to podarilo, to už musí posúdiť každý sám.

Foto: pixabay.com