Neštudovali ste ekonómiu, a teda sa nerozumiete do odborných názvov, ktorými finančný trh alebo bankový sektor len tak sršia? Nie ste sami, pretože mnoho ľudí si necháva pár pojmov vysvetľovať a pritom ho stačí opísať pár vetami a nedorozumenia sa razom stratia. Čo taká devíza a devízový trh?

Termín devíza je často veľmi ťažko opísateľný pre laika, no najjednoduchším slovenským ekvivalentom je pohľadávka. Tu však význam nekončí. Je to pohľadávka len v zahraničnej mene, ktorá je spravidla splatná jedine v zahraničí. Devízy sa môžu vyskytovať vo forme šekov, zmeniek alebo môžu byť chápané aj ako peniaze, ktoré sú uložené na zahraničných účtoch.

Už z pojmu devíza vyplýva, aký je záber a zameranie devízového trhu. Na ňom sa stretáva dopyt, čiže záujem, a ponuka zahraničnej meny v podobe devízy. Navyše sa na tomto type trhu uskutočňujú aj potenciálne transakcie zahraničných mien. Je jasné, že na všetkých, a teda aj devízovom trhu, ide o zisk. Preto je cena devíz určovaná na základe ponuky, dopytu, pravidiel a dohôd. Devízový kurz je teda pomer domácej meny k zahraničnej, v našom prípade eura k hocijakej zahraničnej mene. Na tomto trhu sa uskutočňuje vzájomná výmena mien medzi ponúkajúcimi a žiadajúcimi. Všetky transakcie a obchody tak majú citeľný dopad priamo na devízový kurz.

Subjekty, ktoré vystupujú na devízovom trhu, sú rozdelené do troch väčších skupín. Prvou, najnepostrádateľnejšou skupinou sú komerčné banky, ďalšou sú podniky a iné spoločnosti a nakoniec, treťou, dôležitou skupinou, je obyvateľstvo. Samozrejme, pri medzištátnych devízových obchodoch vstupuje na devízový trh aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky i Národná banka Slovenska.