Jednou zo zákerných chorôb, ktorá vás môže pripraviť o zrak, je vrodené ochorenie očnej rohovky, tzv. keratokonus. V minulosti bola jediným možným konečným riešením transplantácia očnej rohovky od darcu, v súčasnosti však medicína napreduje míľovými krokmi a transplantácia sa dá oddialiť modernými technikami.
Zákernosť keratokonu spočíva v tom, že sa dlho môže vyvíjať nepozorovane, a aj k zhoršeniu videnia môže viesť pomaly a postupne. Zvyčajne sa prejavuje medzi 10. až 20. rokom života, a len veľmi ťažko sa napráva okuliarmi. Príčiny vzniku keratokonu nie sú úplne jasné, no veľkú úlohu pri ochorení zohráva aj genetika, mechanické vplyvy, či iné vedľajšie ochorenia.
Ako sa prejavuje keratokonus?
Pod pojmom keratokonus rozumieme vyklenutie očnej rohovky do kónického – kužeľovitého tvaru. Tento názov pochádza z gréčtiny a doslova vyjadruje pojem „rohovkový kužeľ“. Rohovka sa deformuje tak, že sa na niektorých miestach stenčuje a jazví. V najhoršom štádiu môže dôjsť až k jej pretrhnutiu. Rohovka zdravého človeka by pritom mala mať pravidelný guľovitý tvar. Už najmenšia zmena tvaru a hrúbky nesie so sebou zhoršenie videnia.
Táto porucha sa zvyčajne začne prejavovať rozmazaným videním, ktoré nie je nijako odlišné od rozmazaného videnia pri ďalekozrakosti, krátkozrakosti alebo astigmatizme. Charakteristickým prejavom je však rozptýlené zobrazenie hmly a pruhované skreslenia okolo predmetov, ktoré často sprevádza aj citlivosť na svetlo a občasné svrbenie očí. Porucha spôsobuje pacientovi aj zlé nočné videnie, pretože pri zlých svetelných podmienkach, kedy sa zrenica otvára aby prepustila viac svetla, sa ešte viac prejavujú optické skreslenia a rozmazania.
Nepozorovane sa môže keratokonus vyvíjať dlhší čas, zvyčajne sa však začína rozvíjať už v období puberty. Postihuje približne 0,5% populácie, častejšie mladých mužov. Vývoj ochorenia je individuálny, ale čím skôr prepukne, tým je rýchlejší. Postihuje obidve oči, no miera postihnutia jedného a druhého sa zvykne odlišovať. Len v malom percente prípadov je ochorenie jednostranné. keratokonus býva často spojený aj s ďalšími ochoreniami, ako je napríklad sezónna alergia, akné, atopický ekzém, Downov syndróm, Turnerov syndróm, alebo Marfanov syndróm.
Postupné zhoršenie zraku sa prejavuje spočiatku krátkozrakosťou, objavuje sa tiež nepravidelná forma astigmatizmu, ktorú nie je možné riešiť okuliarmi a dochádza tak k deformácii a zdvojovaniu pozorovaných predmetov. Keďže krátkozrakosť sa objavuje zvyčajne ako prvá, pacient vôbec nemusí tušiť o svojom ochorení. Chorí majú zvyčajne problém tolerovať kontaktné šošovky, ktorých nosenie sa pre nich stáva doslova nepríjemným. Ochorenie veľmi výrazne znižuje kvalitu videnia.
Neliečený keratokonus môže viesť až k slepote postihnutého oka, ktorej predchádzajú dlhé roky so zhoršeným videním. Najdôležitejšie je ochorenie diagnostikovať včas a zastaviť jeho progres. Technický pokrok v súčasnosti umožňuje zachytiť už včasné štádiá ochorenia, čím napomáha pri voľbe primeranej liečebnej metódy.
Liečebné metódy
Bežným očným vyšetrením je možné odhaliť zväčša neskoršie štádiá ochorenia, kedy už je oko poškodené. Preto pri podozrení na keratokonus je najvhodnejšie realizovať tzv. rohovkovú topografiu špeciálnym prístrojom.
Podľa pokročilosti choroby sa keratokonus rozdeľuje do 4 štádií, od ktorých závisí voľba terapeutického postupu. Pri včasných štádiách, kedy je nález stabilizovaný, je možné voliť korekciu okuliarmi alebo tvrdými kontaktnými šošovkami. Tie však nie všetci pacienti tolerujú rovnako dobre a nedokážu zastaviť progres ochorenia. Používa sa tiež metóda Corneal Cross Linking (CXL), ktorá spočíva v snahe spevniť rohovku a zastaviť progresiu keratokonusu. Tkanivo rohovky sa ožaruje ultrafialovým žiarením a podávajú sa kvapky na spevnenie jej štruktúry. Túto metódu je možné kombinovať s laserovou refrakčnou operáciou, kedy sa najprv ošetrí rohovka laserom, aby sa odstránila dioptrická chyba a následne sa vykoná CXL procedúra.
CXL je pri neskorších štádiách možné rovnako kombinovať s implantáciou malých rohovkových prstencov, ktoré sa nazývajú keraringy. Ide o krúžky, ktoré sa vkladajú do približne 80% hĺbky rohovky, a dokážu upraviť a vyrovnať jej tvar, t. j. zmierniť zakrivenie. V závere operácie sa oko prekrýva kontaktnou šošovkou, ktorá sa po pár dňoch odstraňuje. Pooperačná liečba je veľmi krátka, trvá najviac týždeň. Vítaným vedľajším efektom je, že operácia keratokonusu pomáha zlepšiť videnie. Keraringy sú reverzibilné, čo znamená, že ak by to v budúcnosti pacientov stav vyžadoval, je možné ich z rohovky šetrne odstrániť. Ide o veľmi modernú, bezpečnú a účinnú metódu, ktorá skvalitňuje videnie pacienta a zastavuje proges ochorenia. Tieto metódy sú čiastočne hradené zdravotnými poisťovňami.
Poslednou, no najradikálnejšou možnosťou, je transplantácia očnej rohovky od darcu. Zrakové výsledky operácií sú vo všeobecnosti výborné, keďže rohovka nemá vlastnú zásobu krvi, darca nemusí mať rovnakú krvnú skupinu. Štepy sa odoberajú z očnej tkanivovej banky a spĺňajú najnáročnejšie požiadavky očných chirurgov. Transplantácia sa vykonáva v lokálnej anestéze, no podľa potreby je možné ju realizovať aj v celkovej anestéze. Podľa nálezu a miery poškodenia časti rohovky sa volí najvhodnejší postup tak, aby sa oko zaťažilo čo najmenej. Čakacia doba na takúto operáciu býva menej ako dva mesiace.
Foto: pixabay.com
