Románske umenie

Ornamenty, vysoké stĺpy, plné oblúky, masívne klenby. Všetky tieto prvky sa spájajú s významným obdobím vo vývine architektúry, sochárstva, maliarstva a v neposlednom rade aj literatúry a nesú spoločné meno – románske umenie. Už podľa názvu je jasné, že sa autori prikláňali k oblasti Ríma a napodobňovali antiku.

La Nativitat de Durro, kostol sa nachádza v Španielsku.

Zložitosť umenia dokazuje aj toto obdobie, pretože sochy, maľby či stavby sú dokonale prepracované a vyumelkované. Románske umenie sa formovalo v období stredoveku, obzvlásť v jeho vrcholnej fáze, čiže približne od roku 1000 až do polovice trinásteho storočia a „rodným domovom“ boli, ale aj stále sú najmä Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

Smerovanie a myšlienka románskeho umenia akoby spojila vtedajšiu kresťanskú Európu v myslení a ponímaní sveta. Príznačným faktom pre toto obdobie v dejinách umenia je širší záber záujmu. Autori sa už nevenovali len cirkvenej architektúre, teda stavbe chrámov, no začali sa objavovať aj mnohí sochári či maliari. K príznačnému faktoru tohto obdobia sa radí aj remeslo, ktoré odrážalo všetky znaky umenia a dosahovalo v zlatníctve i rezbe vysokú úroveň.

Hlavnou postavou, ktorá sa zároveň často objavuje v dielach románskych sochárov i maliarov, je Kristus. Nie je teda veľkou zaujímavosťou, že prvky v sochárstve, no zároveň aj v architektúre zdôrazňujú a vyzdvihujú Boha a prispôsobujú tomu aj svoje diela. V Nemecku sa dokonca rozšírila aj drevorezba, ktorá ešte nebola veľmi vyhľadávaná v umeleckých smeroch. Medzi najznámejšie diela pochádzajúce z románskeho obdobia patrí nepochybne Bazilika svätého Marka v Benátkach, Pole zázrakov v Pise či Kláštor vo francúzskom meste Cluny.

Foto: pixabay.com