Všetko, čo sa vôkol nás deje, má svoj prapočiatok v prírode. Príroda je silná, energická a často aj neovplyvniteľná. Okrem toho ponúka stále dosť možností na nové objavy a prevratné zistenia. Množstvo unikátnych a jedinečných zistení už dnes dokážeme preskúmať na atómovej úrovni. Za tým nemožno hľadať nič iné len úsilie nanotechnológov z rôznych vedných oblastí. Nanotechnológia prestupuje hranice biológie, chémie, fyziky a mnohých ďalších.
Začiatky nanotechnológie sa spájajú so stretnutím fyzikov z Technologického inštitútu v Kalifornii v roku 1959. Počas vednej diskusie predstavil fyzik Richard Feynman postup, ako ovládať rôzne procesy na atómovej a molekulárnej úrovni. Podobné idey sa pravdepodobne zrodili už veľmi dávno.
Pred viac než 2400 rokmi sa pojmom atóm, respektíve materiálnym svetom zloženým z atómov, zaoberal aj grécky mysliteľ Demokritos. Prevratné tézy priniesol v 17. storočí aj astronóm J. Kepler. Zaujímal sa o rovnorodé, pravidelné stavebné prvky, ktoré tvoria malé snehové vločky. O počiatkoch modernej nanotechnológie môžeme hovoriť až po roku 1981. Prístroj v podobe rastrového tunelového mikroskopu jednotlivé kryštalické atómy nielenže zobrazoval, ale nimi aj pohyboval.
1 cm je 10 000 000 nanometrov
Príroda je neskutočne fascinujúca. Svedčí o tom aj množstvo objavov na molekulárnej úrovni, ktoré vytvorili živnú pôdu pre ďalšie vedné odbory. Známy je tzv. lotosový efekt. Je odvodený na základe poznatkov vďaka rastrovému elektrónovému mikroskopu o tom, že lotosový kvet čistí svoje listy. Kvapky vody sa jednoducho dištancujú od povrchu listu. Voda kĺže po povrchu veľkou rýchlosťou a strháva aj nečistoty. Lotosový efekt dnes už má svoje uplatnenie aj v stavebníctve alebo pri ošetrení jemnej sanitárnej keramiky.
Wan der Waalsovou silou sú spojené jemné a početné chĺpky pavúkov, chrobákov a gekónov. Na rôznych podkladoch sa držia chĺpkami vďaka vysokej priľnavosti. Sila sa dá uvoľniť podobne, ako keď strhávame priesvitnú lepiacu pásku. V súčasnosti sa už vyvíjajú aj modifikované mušľové lepidlá, ktoré dokážu zlepiť prasknutý porcelán. Ten by mal vydržať aj pri vysokých teplotách vody počas umývania.
Prevratné poznatky sú aj napríklad v odbore zubného lekárstva. Pri citlivosti zubov na chlad sa malé otvorené kanáliky v zubnej sklovine uzatvoria pomocou nanočastíc z fosforečnanu vápenatého a proteínu. To je len zlomok toho, čo nanotechnológia dokáže!
Foto: pixabay.com