Folklórne zvyky a tradície na jar

Jar je časom znovuzrodenia a krásneho prebúdzania prírody po dlhej a náročnej zime. Symbolizuje kolobeh života – od narodenia po smrť. Počas jari sa tak odkrýval ideálny priestor na množstvo zaujímavých ľudových tradícií a rituálov. Tie jednak súviseli s prekonaním zimných víchríc a očakávaním krásnej rozkvitnutej prírody plnej pozitívnej energie. V jarnom období kresťania slávia veľkonočné sviatky. Aj to je jedným z radostných dôvodov, aby sme si pripomenuli zopár jarných ľudových tradícií.

Pred 40-dňovým veľkonočným pôstom si ľudia užívali veselé obdobie fašiangov. Fašiangy sa odjakživa spájali s ľudovými zábavami a tancovačkami. Ľudia si užívali život, hojnosť na tanieri a dobré pálené. Fašiangy sa končili tradičným pochovaním basy, a tak všetky hudobné nástroje stíchli. Začalo sa obdobie pôstu, počas ktorého sa malo jesť striedmo, bez ťažkých mäsitých jedál a všetkého, čo si bežne v roku tak radi doprajeme. Jar bola totiž vždy spájaná aj s obdobím očisty tela a ducha. Počas Popolcovej stredy sa kresťania zbavovali, respektíve očisťovali od hriechov, rôznych svetských vášní a zlozvykov. Začalo sa obdobie pôstu.

Tradičné ukončenie, respektíve vyprevádzanie zimy

Približne dva týždne pred Veľkou nocou prebiehal rituál vyprevádzania zimy, teda pálenia Moreny. Mládenci a dievčatá vyniesli za dedinu slamenú figurínu odetú v ženských šatách. Tento rituál sa ukončil podpálením a vyhodením Moreny do potoka. Ľudia tak verili, že od seba a od svojej rodiny odháňajú zlo, chorobu a smrť.

Na Kvetnú nedeľu sa v kostoloch posväcovali bahniatka a veriaci si ich vo svojich príbytkoch dávali za sväté obrazy. V dome tak malo zavládnuť blaho a pokoj. Bahniatka taktiež predstavovali symbol nového, prebúdzajúceho sa života. Tradičné veľkonočné šibanie a olievanie malo tak definitívne oslobodiť ľudí od hriechu, chorôb a všetkého zlého. Známe je aj napríklad tradičné pálenie Jurských ohňov. Tým sa mali spáliť negatívne sily, ktoré ľudí  ťažili na duši.

Foto: pixabay.com